Intravitreálne injekcie antirastovými faktormi
Intravitreálne injekcie antirastovými faktormi sú liečebnou modalitou pre viaceré ochorenia oka, pri ktorých dochádza k ischémii vnútroočných štrukúr. Následkom tejto ischémie dochádza k nadmernému uvoľňovaniu rastových faktorov, z ktorých najagresívnejší je vaskulárny rastový faktor – VEGF. Tento je uvoľňovaný výstelkou (endotelom) sietnicových ciev a pigmentovým epitelom sietnice a je zodpovedný za novotvorbu neplnohodnotných ciev v sietnici a cievnatke (chorioidei) ako snahy organizmu o doplnenie kyslíkového deficitu. Tieto neplnohodnotné cievy následne vrastajú do sietnice, event. aj do sklovca a uvoľňujú bielkoviny a lipidy krvnej plazmy, event. aj celú krv do týchto štruktúr, čím ich vyraďujú z funkcie. Tieto depozity sú schopné sa neskôr organizovať do fibrotických membrán (chorioideálna neovaskulárna membrána-CNV), ktoré sa v terminálnych štádiách menia v tuhé jazvy (disciformné jazvy). Keďža tieto ochorenia predominantne postihujú žltú škvnu sietnice (makulu) ako miesto najostrejšieho (centrálneho) videnia, sú pre zrak pacienta devastujúce.
Antirastové faktory používané v očnom lekárstve stále prechádzajú vývojom a z nich sa ako najúčinnejšie a dnes celosvetovo používané vykryštalizovali dve :
Avastin (ranibizumab) a Lucentis (bevacizumab).
Vzhľadom na 40x nižšiu cenu Avastínu a štúdiami potvrdenú rovnakú účinnosť ako má Lucentis, je Avastín tým, ktorý je dnes široko používaný aj na renomovaných svetových pracoviskách.
Svoje uplatnenie našiel v liečbe nasledovných očných ochorení :
Aplikácia prebieha zväčša iba v instilačnej (kvapkovej) anestéze za sterilných podmienok. Injekcia sa aplikuje do sklovca vo vonkajšej časti oka cez spojovku a bielko asi 3-4 mm od okraja rohovky. Po aplikácii sa skontroluje špeciálnou šošovkou vnútroočný nález a vnútroočný tlak a na 3 dni je potrebné kvapkať do príslušného oka antibiotické kvapky. Bohužiaľ jednorázová aplikácia býva na ústup ochorenia nedostatočná, takže na úvod sú nutné zväčša 3 injekcie v rozostupe cca 6 týždňov a ďalšie podľa potreby. 10% pacientov sú tzv. nonresponderi, t.j. nereagujú na liečbu. Týmto výkonom nie je možné ochorenie vyliečiť, ale len stabilizovať, resp. spomaliť progresiu.
Ako každý výkon v medicíne aj tento má svoje riziká z možných komplikácií, avšak výskyt hlavne tých závažnejších (vnútroočný zápal, odlúpenie sietnice) je nízky. Sú to:
Občasné celkové nepriaznivé prejavy liečbou Avastinom, ako sú popisované u onkologických pacientov (výstup krvného tlaku, zlyhávanie srdca srdca, žalúdočné bolesti, bolesti pri močení, spomalené hojenie rán) sú pri jeho lokálnej aplikácii do oka raritné.
Účinnosť vnútroočných injekcií kortikosteroidnými prípravkami (triamcinolon, Ozurdex) nie je taká výrazná ako je to pri anti-VEGF preparátoch, nakoľko ide o vysoko nešpecifickú liečbu.
Antirastové faktory používané v očnom lekárstve stále prechádzajú vývojom a z nich sa ako najúčinnejšie a dnes celosvetovo používané vykryštalizovali dve :
Avastin (ranibizumab) a Lucentis (bevacizumab).
Vzhľadom na 40x nižšiu cenu Avastínu a štúdiami potvrdenú rovnakú účinnosť ako má Lucentis, je Avastín tým, ktorý je dnes široko používaný aj na renomovaných svetových pracoviskách.
AVASTÍN (ranibizumab)
Avastín je humanizovaná monoklonálna IgG protilátka firmy, ktorá svojimi dvomi väzobnými miestami viaže uvoľňovaný VEGF, čím bráni jeho negatívnym účinkom. Jeho pôvodné využitie bolo v onkológii na liečbu karcinómu hrubého čreva, pľúc, obličiek a glioblastómu (jeden z malígnych nádorov mozgu) a to v dávke 5mg/kg.. Neskôr sa potvrdila aj možnosť jeho využitia v očnom lekárstve. Používa sa ako injekcia do oka (sklovca) v dávke 1.25 mg/0.05 ml roztoku. Ide o tzv. off-label liečbu, t.j. nie primárne určenú na použitie v očnom lekárstve, avšak táto liečba je dnes bežne celosvetovo používaná.Svoje uplatnenie našiel v liečbe nasledovných očných ochorení :
- Vlhká forma vekom podmienenej degenerácie žltej škvny – najčastejšie využitie Možné doplniť túto liečbu aj fotodynamickou laserovou terapiou (PDT).
- Uzáver centrálnej žily sietnice s postihnutím žltej škvrny - možné doplniť aj laserovou liečbou diódovým alebo argónovým laserom.
- Diabetický opuch žltej škvrny - možné doplniť aj laserovou liečbou diódovým alebo argónovým laserom.
- Devastujúce vnútroočné zápaly (uveitídy).
- Vlhká myopická makulopatia (pri vysokej krátkozrakosti).
- Retinopatia prematúrnych detí (ROP) – nezrelé sietnice predčasne narodených Možné doplniť laserovou alevo kryoterapiou.
- Niektoré špecifické zriedkavé chorioretinálne ochorenia.
Aplikácia prebieha zväčša iba v instilačnej (kvapkovej) anestéze za sterilných podmienok. Injekcia sa aplikuje do sklovca vo vonkajšej časti oka cez spojovku a bielko asi 3-4 mm od okraja rohovky. Po aplikácii sa skontroluje špeciálnou šošovkou vnútroočný nález a vnútroočný tlak a na 3 dni je potrebné kvapkať do príslušného oka antibiotické kvapky. Bohužiaľ jednorázová aplikácia býva na ústup ochorenia nedostatočná, takže na úvod sú nutné zväčša 3 injekcie v rozostupe cca 6 týždňov a ďalšie podľa potreby. 10% pacientov sú tzv. nonresponderi, t.j. nereagujú na liečbu. Týmto výkonom nie je možné ochorenie vyliečiť, ale len stabilizovať, resp. spomaliť progresiu.
Ako každý výkon v medicíne aj tento má svoje riziká z možných komplikácií, avšak výskyt hlavne tých závažnejších (vnútroočný zápal, odlúpenie sietnice) je nízky. Sú to:
- výstup vnútroočného tlaku po aplikácii injekcie
- bolesť oka
- prechodné zhoršenie videnia
- zakrvácanie do sklovca
- zanesenie infekcie do oka
- odlúpenie sietnice.
Občasné celkové nepriaznivé prejavy liečbou Avastinom, ako sú popisované u onkologických pacientov (výstup krvného tlaku, zlyhávanie srdca srdca, žalúdočné bolesti, bolesti pri močení, spomalené hojenie rán) sú pri jeho lokálnej aplikácii do oka raritné.
Účinnosť vnútroočných injekcií kortikosteroidnými prípravkami (triamcinolon, Ozurdex) nie je taká výrazná ako je to pri anti-VEGF preparátoch, nakoľko ide o vysoko nešpecifickú liečbu.
